Nemocnica

5.5.2025

Typický závrat, známy ako vertigo, je ilúzia pohybu, ktorá vzniká v dôsledku poruchy priamo v rovnovážnom systéme. Viac o tejto téme hovorí v rozhovore pre Hospodárske noviny MUDr. IVETA CSEKESOVÁ (45), otorinolaryngologička so špecializáciou na poruchy rovnováhy. Pracuje ako vedúca lekárka Centra pre poruchy rovnováhy v nemocnici AGEL v Komárne, ktorého je zakladateľkou.

Čo je to závrat z fyziologického hľadiska?

Závraty sú po bolesti druhou najčastejšou príčinou, s ktorou chodia pacienti za svojím všeobecným lekárom. Závrat však nie je ochorenie, ale príznak obrovského spektra kardiologických, metabolických, onkologických, psychiatrických ochorení a porúch rovnovážneho systému.

Dá sa teda zistiť príčina?

To je ten diagnostický problém – správne odlíšiť, z akého dôvodu závraty vznikajú a diferencovať, ktoré pochádzajú z rovnovážneho systému. A potom ešte túto poruchu nájsť v samotnom rovnovážnom systéme, aby sme vedeli presne, kde je, aby sme mohli pacienta správne nastaviť na liečbu. Je to zdĺhavý proces, ktorý si mnohokrát vyžaduje komplexné pracovisko, kde vieme urobiť veľa vecí či spolupracovať s rôznymi oddeleniami nemocnice. Pretože pacient mnohokrát chodí od lekára k lekárovi, hľadá sa príčina jeho problému a všetko trvá veľmi dlho.

Ak k vám pacient príde s tým, že má závraty, čo spravíte ako prvé?

Budem sa ho najprv dlho pýtať. Na to, ako sa to začalo, či už niekedy také niečo mal, aké má rizikové faktory: či fajčí, pije alkohol, či sa na niečo lieči...

Môže k vám prísť každý, kto má problémy so závratmi?

Nie, pacienta jeho praktický lekár najprv „zmapuje“, či nemá vysoký alebo nízky tlak, vysoký alebo nízky cukor, či má dostatok iónov, či pil dostatočné množstvo tekutín... Je to prvé sito, ktoré by mal spraviť všeobecný lekár, aby vedel, kam ho má nasmerovať. Väčšinou sú to interné odbory – keď ide o tlak alebo srdcovú arytmiu. Ak pacient udáva, že cíti tlak alebo pískanie v uchu, pošle ho na ORL, ak má bolesti hlavy, tak na neurológiu. Úlohou nás, špecialistov, je, že pacienta sa snažíme doriešiť.

Ktorí pacienti teda končia u vás?

K nám prichádzajú pacienti z celého Slovenska, ktorých stav je nevyriešiteľný základnou liečbou, ktorá je na Slovensku dostupná. Napríklad majú ťažkosti tri mesiace a dlhšie alebo sa ich ťažkosti mesiace opakujú a nič im nezaberá. My si dáme dorobiť vyšetrenia, ktoré pacientovi chýbajú, a spustíme batériu našich vyšetrení.

Čo sa človeku počas závratu stane v hlave?

Je to veľmi tajomné pole, ktorým sa chce málokto zaoberať, pretože závrat je nešpecifický pojem. Jeden pacient ho opíše tak, že odpadáva, iný ho prirovná k zľaknutiu, ďalší ku kolísaniu ako na lodi. Typický závrat, známy ako vertigo, je ilúzia pohybu, ktorá vzniká v dôsledku poruchy priamo v rovnovážnom systéme. Naši pacienti sa napríklad sťažujú, že majú pocit, akoby sa im prepadávala podlaha alebo ako keby ich niekto posotil, sú to veci, pri ktorých zaostríme pozornosť a ideme hľadať v rovnovážnom systéme. Všetko totiž môže mať veľmi veľa príčin.

Ako sa dá zjednodušene opísať centrum rovnováhy, ktoré má človek vo vnútornom uchu?

Rovnovážny, vestibulárny systém je celý systém od mozgu až po vnútorné ucho. Tvoria ho dve vnútorné uši, v nich päť receptorov, dva rovnovážne nervy, podkôrové mozgové centrá, mozgový kmeň, medzimozog, ich prepojenia až do kôrových centier, ktorých je tiež niekoľko. Aj vďaka ich dokonalému fungovaniu a súhry dokáže človek udržiavať vzpriamený postoj, ostré videnie v pohybe, orientovať sa v priestore. Napríklad iniciácia pohybu – chcem sa hýbať – je vydaná z mozgovej kôry. Podkôrové centrá zabezpečujú presnosť a plynulosť pohybu, samotný rovnovážny systém robí rýchlu diagnostiku a korekciu stability...

Takže človek má dve vnútorné uši? Nie jedno v strede?

Dve, je to párový orgán. Obe fungujú párovo, ale funkčne proti sebe. Sluch vynímajúc, tu si, samozrejme, pomáhajú v priestorovom počutí.

Čo je teda v nich a ako fungujú?

Šesť senzorov – päť rovnovážnych, dva sú v zmysle lineárneho zrýchlenia, jeden reagujúci na lineárny a druhý na horizontálny pohyb. Tri na uhlové zrýchlenie a potom ešte spomínaný sluch. Dôležité je, aby pravý a ľavý labyrint fungovali symetricky. Princípom je, že tlačia proti sebe a len čo je v niektorom zo senzorov porucha, mozog to nevie spracovať a človek má ilúziu pohybu.

Takže ak by sa to „pokazilo“ napríklad na ľavej strane, človeka by to ťahalo doľava?

Teoreticky áno. Ak v ľavom uchu funkcia zanikne, pravý labyrint prevažuje a pretláča.

Dokázal by človek odchýlku ovplyvniť silou vôle?

Pri akútnom záchvate človek zväčša leží a nevie sa ani pohnúť. Potom v organizme nastupujú nápravné mechanizmy, zapojí sa zrak, sila vôle, ustane vracanie a mozog začína s nerovnováhou bojovať.

Pýtam sa na to aj preto, či to nedokáže vyrovnať pravá strana, ako je to napríklad pri očiach: ak je jedno slabšie, „ťahá“ zaň druhé.

Snažíme sa oslabenej strane jej funkciu navrátiť. Ak sa funkcia nevráti, nepreberá ju pravý labyrint, ale táto funkcia sa na úrovni mozgu prestaví tak, že mozog sa to snaží skorigovať. Ak pacientovi poviem, že má ochorenie vnútorného ucha, nie je to celkom negatívna správa, pretože je to zväčša riešiteľný stav. Má totiž ďalší funkčný labyrint a kontrolný regulačný systém v mozgu, ktorý mu vie pomôcť k tomu, aby jeho mozog nastavil v tele novú rovnováhu.

A ak je chyba v mozgu?

To je už horšie. Darmo by pacientovi „vypadol“ len ľavý labyrint, veľmi ťažko ho vieme zrehabilitovať tak, aby sa mu to v tele vyrovnalo, pretože chýba kontrola.

Dokázal by takýto pacient udržať rovnováhu, ak by sa díval na vodováhu?

To tak nefunguje. Polohové závraty si môžete predstaviť tak, že sa otočíte v posteli a silno sa vám zakrúti hlava, takže „behá“ okolo vás celá izba. A pacient vtedy nevie, kde je hore a kde je dole. Sú situácie, keď viem závrat pacientovi spustiť a vzápätí ho aj upraviť. Je to preto, že vo vnútornom uchu sa uvoľnia drobné kryštáliky a je potrebné ich dostať na miesto. To je čistá fyzika. Stalo sa, že pri takomto manévri sme pacienta držali až dve, pretože sa nám zošuchol dole z lôžka. U pacienta s poruchou gravitačných receptorov sú opísané prípady, že šoféroval a zrazu videl nebo dole a cestu mal nad sebou. Aj to môže byť rovnovážna porucha, a nie psychiatrická záležitosť.

Ak pacient stratí sluch, môže to ovplyvniť aj jeho rovnováhu?

Nemusí. Ale aj sluch, rovnako ako zrak, je orientačný faktor. Takže ak stratí sluch, zhorší sa mu orientácia v priestore. Pacient, ktorý ohluchne na jedno ucho a ide cez cestu, nevie, z ktorej strany prichádza auto.

Mohol by si človek sám poraniť vnútorné ucho napríklad pri čistení uší „uchošprtom“?

Nie, musel by si prepichnúť bubienok, vylomiť kostičky a to by musela byť veľká sila... Navyše kosť, ktorá chráni vnútorné ucho, je najtvrdšia kosť v celom tele, takže rovnovážny a sluchový orgán sú dobre chránené. Skôr sa vnútorné ucho môže poškodiť pri otrase mozgu. Ak si udriete hlavu, otrasú sa vám oba labyrinty. Veľmi často k nám z chirurgie prídu pacienti, ktorí majú otras labyrintu. Poškodenie môže nastať aj pri ťažkých úrazoch, ako sú zlomeniny spánkovej kosti, to sa stáva často pri autohaváriách. Vtedy sa labyrint zvykne poškodiť tak, že pacient ešte aj ohluchne a má ťažké závraty.

Môže nastať také štádium vertiga, že pacient má závraty v kuse?

Stáva sa to. Preto by sa k nám mal dostať pacient, ktorý má chronické závraty. Neraz trvajú aj dlhšie ako tri mesiace.

Skončí takýto pacient na invalidnom dôchodku?

Nemusí. Je práceneschopný a my ho liečime. Našou úlohou je nájsť poruchu, určiť mu diagnózu a liečbu, zrehabilitovať ho a vrátiť do normálneho života.

Poruchy centrálneho nervového systému môže spôsobiť aj nedostatok kyseliny listovej, keď sa človek napríklad nesprávne stravuje...

To je tá diferenciácia problému, lebo závraty môže mať niekto aj preto, že sa stravuje nepravidelne.

A ak je človek opitý?

To je fyzikálna otázka. Difúziou alkoholu do tekutiny vnútorného ucha vzniká dráždivosť všetkých piatich receptorov.

Takže opitý človek má pocit všetkých pohybov naraz?

Určite nejakú ich fyzikálnu fúziu. (Smiech)

Môžu nejaké lieky ovplyvňovať rovnovážny systém svojimi vedľajšími účinkami?

Najrizikovejšie lieky na riziko pádu v dôsledku závratových stavov sú psychiatrické lieky ako sedatíva, najmä ich kombinácia, ak má pacient dva-tri rôzne utlmujúce lieky.

A čo závrat a krčná chrbtica?

Krvné zásobenie vnútorného ucha je zabezpečené z vertebrálnych artérií, ktoré prechádzajú otvorčekmi cez krčné stavce, a v krajných polohách hlavy, najmä u starších, môže nastať porucha prekrvenia. To sa často stáva, keď muži vymieňajú žiarovku so zaklonenou hlavou a dostanú závrat. Alebo ženy si posedia so zaklonenou hlavou v kaderníctve pri umývaní hlavy a preruší sa im prekrvenie. Ak je pacient starší, má výrastky na chrbtici a rôzne svalové stuhnutia, takže keď sa zakloní, dostane závrat a môže si aj ublížiť. Preto starším pacientom vravíme, aby sa takýmto polohám vyhýbali.

Dá sa podráždiť rovnovážny systém napríklad na kolotoči alebo horskej dráhe?

Samozrejme. Pri každom pohybe sa dráždi rovnovážny systém, najviac receptor, ktorý reprezentuje rovinu dráždenia. Potom sú ľudia, ktorí majú prirodzene vyššiu dráždivosť, ako napríklad migrenici alebo ľudia, ktorí mávajú cestovnú nevoľnosť – majú ako keby vyššiu aktivitu celého rovnovážneho systému a neznášajú cestu autom, točivé pohyby a podobne. Ani do kozmu nie je možné poslať niekoho, kto má porušený rovnovážny systém, pretože ako by sa orientoval v beztiažovom stave? Takýto človek sa nevie orientovať ani pod vodou.

Dá sa vertigo v krajnom prípade operovať?

Vertigo nie je jedna diagnóza, ale celá batéria problémov. Liečba teda závisí od toho, kde sa porucha nachádza. Zväčša je medikamentózna plus cvičenie – takzvaná vestibulárna rehabilitácia. Presne pacientovi povieme, čo má cvičiť, aby sme mu vytvorili v systéme symetriu. Sú však aj možnosti chirurgickej liečby.

Musí cvičiť do konca života?

Zväčša dovtedy, kým sa mu neuľaví. Ak prestane mať závraty, už cvičiť nemusí.

Takisto užíva aj lieky?

Nie vždy. Napríklad pri Meniérovej chorobe – záchvatovitom ochorení vnútorného ucha, musia niektorí pacienti užívať lieky stále. Je to choroba, keď pacienti udávajú tlak v uchu od opuchu cez pískanie až po točivý závrat. A mnohí mávajú aj poruchu sluchu. Toto všetko sú opakujúce sa ataky, ktoré pacient sám nevie ovplyvniť.

Z čoho vzniká pískanie v uchu?

To keby sme vedeli... Z hľadiska medicíny je milión možností, ale zatiaľ sa to presne nevie.

Môže sa k vertigu pridružiť nejaké iné sprievodné ochorenie?

Najmä pri chronickom vertigu je to úzkostná porucha a bolesti chrbtice. Pacienti už podvedome očakávajú závrat, niektorí ich majú viackrát za sebou. Jeden im prejde, ani sa nestihnú potešiť, že sa to zlepšilo a prichádza druhý. Pacienti preto chodia meravo, lebo sa boja otočiť, aby nemali závrat.

Môže si pacient pri takom množstve závratov myslieť, že má závrat, aj keď ho nemá?

Stáva sa to. Pacient, ktorý prekoná záchvat, si môže navodiť pocit závratovosti, hoci porucha tam objektívne nie je. Dá sa to zistiť vyšetrením.

Pociťujú pacienti pred záchvatom auru – predzvesť, ako sa to stáva epileptikom?

Sú takí, napríklad spomínaní menierici. Je to dobré z toho hľadiska, že keby mal takýto pacient šoférovať, tak si nesadne za volant alebo ešte stihne včas zastaviť. Sú však záchvatovité závraty, ktoré prichádzajú ako blesk z jasného neba, keď začne haprovať rovnovážny nerv, a tie bývajú bez varovných príznakov.

Koho častejšie trápi vertigo?

Asi je to narovnako, aj ženy, aj mužov. Závraty môžu mať aj deti, ale nie je to detská choroba. U nich je to niečo ako migréna alebo problémy pri zápaloch ucha, keď môže vzniknúť sekundárny zápal vnútorného ucha. Vertigo je však ochorenie dospelého veku a závratovosť s vekom narastá. Vo veku nad šesťdesiatpäť rokov býva hlavnou príčinou vertiga ischémia – nedokrvenie v zadnej jame lebečnej alebo cievna mozgová príhoda. A našou úlohou je odlíšiť závažnosť.

Je vertigo dedičné?

Môže tam byť aj dedičná dispozícia, ale nie je to pravidlo.

Existuje vôbec nejaká prevencia?

Zdravo žiť, nefajčiť, nestresovať sa. A chrániť si uši, sluch. Mnohí ľudia počúvajú hlasnú hudbu cez slúchadlá, čím si kazia sluch. A máme aj problém, ako vysvetliť mladým ľuďom, ktorí pracujú na hlučných pracoviskách, aby nosili ochranné slúchadlá. Nechce sa im. O pár rokov však budú mať problém so sluchom. Poškodenie sluchu však môže nastať aj jednorazovo. Stačí spomenúť zábavnú pyrotechniku. Vtedy môže nastať aj trvalá hluchota.

Zdroj rozhovoru: https://hnonline.sk/tema/96209486-ked-sa-nam-toci-svet-ako-s-vertigom-zit-ako-ho-liecit-a-preco-si-chranit-prave-usi