Nemocnica

9.3.2022

Poruchy nálady, nervozita, úzkosť, tŕpnutie či bolestivé kŕče v končatinách. Toto všetko môžu byť príznaky ochorenia známeho ako tetánia. V populácii ide o rozšírenú diagnózu, súvisiacu s rýchlym životným štýlom 21. storočia. Zdanlivo závažné príznaky našťastie nie sú životu nebezpečné a spontánne odoznejú bez trvalých následkov. Skúsenosti s touto chorobou majú aj špecialisti Nemocnice AGEL Komárno.

Tetánia je stav zvýšenej nervovej dráždivosti vznikajúci pri zmene koncentrácie minerálov v tele, najčastejšie pri nízkej hladine vápnika a horčíka. Napriek tomu, že sa často považuje za samostatné ochorenie a týka sa prevažne mladých ľudí, ide skôr o súbor príznakov, ktoré môžu byť spôsobené aj iným stavom, napríklad poruchou funkcie prištítnych teliesok, ochorením pľúc či obličiek. „Najčastejšie je tetánia diagnostikovaná u ľudí od 20 do 30 rokov, častejšie u žien, najvýznamnejším rizikovým faktorom je dlhodobý psychický stres, ako aj úzkosť či depresia, diéty s nedostatočným príjmom vápnika, vitamínu D a horčíka v strave, hnačkovité ochorenie alebo užívanie niektorých liekov ako diuretík či kortikosteroidov,“ vysvetľuje neurologička Nemocnice AGEL Komárno MUDr. Martina Kelemenová.

Medzi typické prejavy tetánie patrí nesústredenosť, poruchy nálady, teda nervozita či úzkosť, chronická únava a nespavosť, tŕpnutie a bolestivé kŕče končatín v oblasti prstov, rúk a chodidiel, tŕpnutie v oblasti úst a jazyka, sklon k epizódam búšenia srdca, zrýchlenia dýchania a potenia, či opakujúce sa závraty až mdloby. „Je to ochorenie s chronickým priebehom, pri akútnom zvýraznení symptómov hovoríme o takzvanom tetanickom záchvate. Vtedy je v popredí tŕpnutie jazyka, pier a končatín s bolestivými kŕčmi končatín, niekedy vyvolávajúcimi až tzv. karpopedálne spazmy, teda atypické postavenie rúk a chodidiel, výrazný nekľud s dýchavičnosťou, búšenie srdca či bolesti na hrudníku. Nebezpečný môže byť tetanický záchvat s kŕčmi svalov hrtana, tzv. laryngospazmom, kedy je v popredí lapavé dýchanie,“ opisuje príznaky neurologička. Podľa jej slov kvôli týmto príznakom môže pripomínať astmatický záchvat, srdečný a mozgový infarkt alebo panickú ataku. Väčšinou ide o nezávažný stav, trvajúci od niekoľkých minút po niekoľko hodín, u predisponovaných ľudí vznikajúci hlavne pri psychickom vypätí, ktorý spravidla spontánne odoznie aj bez liečebného zásahu.

V ojedinelých prípadoch vzniká tetanický záchvat ako prejav iného ochorenia, podľa prevažujúcich klinických príznakov a výsledkov vyšetrenia krvi lekár zvažuje ako príčinu zníženú funkciu prištítnych teliesok, poruchu vnútorného prostredia (alkalózu krvi) z iných príčin, napr. pri ochorení obličiek alebo pľúc.

Diagnostika

V neurologickej ambulancii Nemocnice AGEL Komárno nie je tetánia výnimkou. Diagnostika sa opiera o neurologický nález a EMG vyšetrenie, pri ktorom sa zistí zvýšená nervovo-svalová dráždivosť a vyšetrenie hladiny minerálov v krvi, kde sa typicky preukáže znížená hladina vápnika a horčíka. V indikovaných prípadoch sa dopĺňa aj vyšetrenie obličkových parametrov, hladiny krvných plynov, u niektorých pacientov je vhodné aj psychologické alebo endokrinologické vyšetrenie so stanovením hladiny parathormónu.

Liečba

Čo sa týka liečby tetánie, je vhodná zdravá životospráva, dostatok spánku, relaxačné cvičenia, strava bohatá na vápnik a horčík, teda pacient by mal prijímať mliečne výrobky, orechy, banány, minerálne vody, prípadne užívanie kombinovaných preparátov vápnika, horčíka a vitamínu D, dostupných ako výživové doplnky bez lekárskeho predpisu. Čo ale robiť v prípade záchvatu? „Z hľadiska liečby akútneho tetanického záchvatu je vhodné zabrániť hyperventilácii -  zachovaním pokoja a napríklad dýchaním do papierového vrecka, čo priaznivo ovplyvňuje vnútorné prostredie pacienta, a to zvýšením obsahu oxidu uhličitého v krvi. Okrem toho je vhodné podanie vápnika alebo horčíka, formou tablety v domácom prostredí alebo formou infúzie v nemocnici,“ hovorí MUDr. Martina Kelemenová.

Aj keď toto ochorenie nie je život ohrozujúce, nebezpečenstvo u pacientov s diagnózou tetánie predstavuje možnosť podcenenia príznakov pri závažnejšom ochorení (srdečný alebo mozgový infarkt) zo strany pacienta či lekára a nerozpoznanie iného ochorenia, ak sa nepátra po príčine tetanického syndrómu.