Nemocnica

25.11.2020

V čase šíriacej sa epidémie sa často skloňuje termín umelá pľúcna ventilácia. Čo si však pod tým môžeme ako laici predstaviť? Kedy lekári k tejto podpore pľúc pristupujú a akú starostlivosť si takýto pacient vyžaduje, sme sa spýtali primára Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice AGEL Komárno MUDr. Andreja Rosinského.

Pán doktor, môžete nám pre začiatok vysvetliť, čo umelá pľúcna ventilácia je?

Umelá pľúcna ventilácia je jeden so spôsobov orgánovej podpory pľúc. Spočíva v mechanickej podpore dýchania, a to za účelom zabezpečenia dostatočnej výmeny plynov v pľúcach, čiže dostatočnej oxygenácie a eliminácie oxidu uhličitého. S najbežnejšou formou sa môžeme denne stretnúť počas operácií, keď je pacient v celkovej anestézii a prístroj, takzvaný  ventilátor, zabezpečuje jeho dýchanie.

Ako tento prístroj nahrádza prirodzené dýchanie človeka?

Počas bežného dýchania vytvára človek pri nádychu v hrudníku negatívny tlak, čím aktívne „nasáva“ vzduch do pľúc.  Následný výdych sa už deje pasívne samotnou elasticitou hrudnej steny  a pľúc. Vyšší tlak v hrudníku môžeme pozorovať len krátko, napríklad pri úsilnom výdychu alebo pri kašli.

Pri situácii, že je pacient napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, sa však situácia mení. Počas celého dychového cyklu – čiže nádychu aj výdychu - je v hrudníku pozitívny tlak, čo prináša so sebou aj nežiadúce, ale fyziologické odpovede organizmu – napríklad je znížený návrat krvi do srdca. Ventilátor vháňa do pacienta zmes vzduchu s prímesou kyslíka pod určitým tlakom a prietokom, čiže nie fyziologicky, ako za normálnych podmienok. Je úlohou lekárov anestéziológov nastaviť dané parametre tlaku, prietoku a objemu plynov veľmi citlivo tak,  aby nedošlo k poškodeniu pacienta, ale zároveň aby došlo k dostatočnej oxygenácii.  

Umelé dýchanie nie je z hľadiska medicíny určite jednoduchý proces, ako prebieha napojenie pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu?

Pacient je v úvode napojený na umelú pľúcnu ventiláciu pomocou intubačnej kanyly, ktorá sa mu zavádza cez ústa v celkovej anestézii do  hornej časti priedušnice za hlasivky. Pomocou dýchacích hadíc je napojený na ventilátor a podľa typu ochorenia sa mu nastavuje úvodný, takzvaný dychový režim. Je to istý vzorec, pod ktorým ventilátor vháňa vzduch s kyslíkom do pľúc pacienta. Ten je charakterizovaný časom nádychu a výdychu, tlakom na vrchole nádychu, tlakom na konci výdychu a množstve ďalších parametrov, ktoré sú individuálne pre každého pacienta nastavované lekárom a monitorované ventilátorom, pretože nevhodne nastavené parametre môžu po niekoľkých hodinách pľúca poškodiť. Zároveň je do dýchacieho okruhu pacienta zaradený zvlhčovač,  ktorý zabezpečuje zvlhčenie a zahriatie zmesi vdychovaných  plynov na ochranu slizníc dolných dýchacích ciest, nezabudnime, že pacient je napojený na ventilátor priamo kanylou v priedušnici, čím sme obišli prirodzené ohrievanie a zvlhčovanie vzduchu v nose a nosohltane.

Starostlivosť o pacienta, ktorý je napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, je náročná. Na čo všetko musia lekári a zdravotný personál v takýchto prípadoch dbať?

Pacient je po napojení v analgosedácii, teda v takzvanom umelom spánku, čiže nesmie cítiť bolesť ani akúkoľvek dychovú alebo inú tieseň. Vnútrožilne sú mu kontinuálne podávané analgetiká, hypnotiká a anestetiká. Zároveň mu zabezpečujeme centrálny žilový vstup do ciev v blízkosti srdca, močový katéter, zavádzame sondu do žalúdka a  tepnový katéter na priame meranie krvného tlaku.  Samozrejmé je monitorovanie EKG, pulznej oxymetrie, ako aj výdychového oxidu uhličitého. Pacient je monitorovaný nepretržite 24 hodín, či už pomocou prístrojov alebo ošetrujúceho personálu. Počas obdobia liečby pacienta je vyživovaný  pomocou tekutej výživy podávanej do žalúdočnej sondy, počas vyššej energetickej potreby je táto výživa doplnená o kompletnú výživu podávanú vnútrožilne. Starostlivosť o pacienta na umelej pľúcnej ventilácii musí byť komplexná, pretože pacient je v značnej miere imobilný, musí byť toaletovaný a polohovaný ako akýkoľvek iný pacient. Napojením na umelú pľúcnu ventiláciu a intenzívnou liečbou a starostlivosťou dávame organizmu pacienta  možnosť zvládnuť kritické obdobie ochorenia a šancu vrátiť sa do bežného života.

Stretávate sa často na vašom oddelení s pacientami, pre ktorých je táto liečba životu potrebná?

Pacienti na Oddelení anestézie a intenzívnej medicíny na umelej pľúcnej ventilácii napojení z rôznych príčin dychovej nedostatočnosti. Ak ide o poruchy vedomia, neurologické a svalové ochorenia, zlyhania rôznych orgánov alebo šokové stavy, vtedy práve takýmto spôsobom preklenujeme určité obdobie, pokiaľ liečime základné ochorenie, ale samotné pľúca nie sú primárne postihnuté. Druhá skupina pacientov je s postihnutým pľúcnym parenchýmom, teda keď ide o rôzne formy zápalov pľúc, vdýchnutie potravy, úrazy hrudníka, vtedy pomocou umelej pľúcnej ventilácie liečime samotný orgán zabezpečujúci výmenu plynov.