Nemocnica

17.4.2020

Vedeli ste, že aj darovaná krv sa pred jej podaním pacientovi, ktorý ju potrebuje, môže ožarovať? Aj keď ide o niečo, čo sa robí už desiatky rokov, v aktuálnej situácii, v súvislosti s koronavírusovou infekciou, pribudla nová indikácia. Deje sa tak v čase, kedy vzhľadom na pandémiu a napriek výzvam hematologicko-transfúziologických oddelení, poklesol počet darcov a darovaná krv musí byť navyše 14 dní v karanténe. Existuje však spôsob, ako darovanú krv urobiť bezpečnejšou a včas ju podať pacientovi, ktorý ju potrebuje.

"Cieľom ožarovania je deaktivácia lymfocytov (jednej z frakcií bielych krviniek) a prevencia možnej reakcie štepu (darcovskej krvi) proti hostiteľovi (príjemcovi) po transfúzii. Podstata je v tom, že tzv. T-lymfocyty od darcu môžu vytvárať protilátky proti lymfatickému tkanivu príjemcu. Zjednodušene môžeme každú transfúziu považovať za malú transplantáciu od iného darcu,“ vysvetľuje primár Oddelenia klinickej a radiačnej onkológie Nemocnice Komárno MUDr. Pavel Demeter, MBA. Táto nežiadúca reakcia na podanú krv je nebezpečná hlavne u pacientov s výrazne oslabenou imunitou.

A práve ožarovanie krvi a krvných derivátov je dôležitou prevenciou. "Indikácií k ožiareniu krvných derivátov je viac. Môže ísť napr. o potrebu transfúzie u pacienta s imunodeficitom (výrazné oslabenie imunity), ktorý môže byť buď vrodený alebo získaný, ďalej u pacientov s tzv. solídnymi malígnymi nádormi, ktorí sú liečení chemoterapiou alebo rádioterapiou, potom napr. u pacientov s akútnou leukémiou alebo lymfómom, taktiež u novorodencov s pôrodnou hmotnosťou menej ako 1500g, alebo v prípade potreby tzv. intrauterinnej (vnútromaternicovej) transfúzie, či výmennej transfúzie, u pacientov po transplantácii kostnej drene, alebo u darcov na tzv. alogénnu transplantáciu, alebo aj keď ide o podanie transfúzneho prípravku od prvo- alebo druhostupňových  príbuzných. No a najnovšou indikáciou je práve ožarovanie krvi pri aktuálnej koronavírusovej pandémii” vysvetľuje primár Demeter.

Čo ožarovanie krvi spôsobuje? "Predovšetkým deaktiváciu spomínaných lymfocytov. Ostatné krvné elementy sú relatívne rádiorezistentné (odolné na ožarovanie), ožiarením však môže dôjsť k zvýšenej krehkosti krviniek a k ich skoršiemu rozpadu. Práve preto by sa ožiarené erytrocyty (červené krvinky) a trombocyty (krvné doštičky) mali podať pacientovi čo najskôr po ožiarení, t.j. ten istý deň, resp. do pár hodín,“ dodáva primár.

A ako samotné ožiarenie krvi prebieha? Do malej plastovej krabice sa naleje voda a do nej  sa ponorí krvný prípravok v plastovom obale. Okolitá voda má navodiť homogenizované prostredie kvôli lepšiemu výpočtu ožarovacieho plánu a dávky žiarenia. Táto krv v ožarovacom boxe s vodou sa položí na ožarovací stôl a následne sa ožiari dávkou 25 Gy v jednorazovom ožiarení. "V Nemocnici Komárno pracujeme s najmodernejším lineárnym urýchľovačom.. V prevádzke je 17 mesiacov, je mimoriadne výkonný a šetrný. Jeho výsledky hlavne pri rádioterapii onkologických pacientov sú ozaj dobré,“ vysvetľuje P. Demeter.

A čo na túto jedinečnú pomoc, ako si poradiť s tak potrebnou krvou, aby bola pre pacienta bezpečná a včas pripravená hovoria tí, ktorí s krvou dennou denne pracujú? "V týchto ťažkých dňoch sme  zaviedli karantenizáciu koncentrátu červených krviniek, čo znamená, že 14 dní po odbere krvi od darcu tento prípravok uložíme do pre tieto prípravky určenej chladničky s označením, že tieto prípravky môžeme pacientovi podať až po  uplynutí 14 dní,“ hovorí primárka Hematologicko-tranfuziologického oddelenia Nemocnice Komárno MUDr. Enikö Radi. Darca krvi musí do nemocnice zavolať späť, že za dva týždne nemal príznaky respiračného ochorenia, to znamená žiadnu teplotu, kašeľ, dušnosť.  V prípade, že sám nezavolá, cielene mu z nemocnice volajú. Ak je darca zdravý aj po 14 dňoch, je možné podať pacientovi darovanú krv.

"Ak však vzhľadom na aktuálnu situáciu a celkový pokles darcov krvi, nemáme na sklade červené krvinky, ktoré už sú po 14 dňovej karanténe, musíme pristúpiť k metóde ožiarenia, aby sme ich vírusovo  inaktivovali a stali sa z nich bezpečné červené krvinky. Ožarovanie nám teda pomáha zabezpečiť plynulý chod oddelení, možnosť podávať transfúzie každému pacientovi, ktorý to potrebuje bezpečne a včas“, hovorí primárka E. Radi.   Ožarovanie sa však realizuje len cielene, keď konkrétnu krv potrebujú pre konkrétneho pacienta. Ak by totiž vopred  ožiarili viacero prípravkov červených krviniek, skrátila by sa ich možná doba použitia, a to z pôvodných 42 len na 28 dní. To prácu tých, ktorí pracujú s krvou ešte viac sťažuje. "Pre nás je však zdravie pacienta a bezpečné podanie transfúzie to najdôležitejšie,“ zdôrazňuje primárka. Ak pacient potrebuje krvné doštičky, tam je situácia ešte ťažšia, pretože tie majú expiráciu už do 5 dní. "Tieto prípravky aktuálne ožarujeme v každom prípade potreby podania,“ dodáva primárka Radi.

Transfúzne prípravky sa ožarovali aj v minulosti, ale tento spôsob sa používal iba v prípade pacientov po transplantácii krvotvorných buniek, alebo pre Neonatologickú kliniku FNsP Nové Zámky pre novorodencov, ktorým sa vykonávala výmenná transfúzia.